Choď na obsah Choď na menu
 


Tenis

4. 1. 2010

Tenisové údery

 

Forhend

 

Prvým základným úderom a vôbec prvým pohybom každého, kto chytí do ruky tenisovú raketu, je forhend. Ak vidíme, že lopta zasiahnutá súperom letí na našu forhendovú stranu, začíname náprah. Pravou nohou ukročíme zo základného postavenia a pravú pažu vedieme takmer vodorovne vzad. (Najmä začiatočníci robia spočiatku jednoduchší náprah.) Ľavá ruka ešte kúsok vedie raketu podopretú v krčku, čím napomáha vytočenie trupu a ramien do pozície ľavým bokom k sieti. Špička rakety smeruje k zadnému oploteniu dvorca. Lakeť je pokrčený neďaleko od tela. Uvoľnenú ľavú pažu nasmerujeme k prilietajúcej lopte. Hmotnosť tela prenášame na pravú nohu. Ľavá noha je uvoľnená, ťažisko tela znižujeme pokrčením kolien. V náprahu ruka s raketou opíše málu slučku a pokračuje vpred pod loptu. Ľavá paža sa začína pohybovať vedno s pravou, čím pomáha udržiavať rovnováhu. Hmotnosť tela prenášame z pravej nohy na ľavú. Smer úderu udáva os ramien. Pohyb ruky s raketou sa zrýchľuje, stisk zápästia sa spevňuje, hlava rakety je približne na úrovni zápästia. Loptu zasiahneme pred osou tela vpravo, ideálne vo výške pasu. Ruka s raketou sa pohybuje proti lopte v čo najdlhšom úseku, čím sa zväčšuje presnosť zásahu lopty. Pravé rameno dvíhame dopredu nahor a raketou pri pevnom zápästi udrieme do lopty ako predĺženou dlaňou. Zakrútením sa trup dostáva do čelnej pozície. Súčasne s úderom napíname kolena. Paža sprevádza loptu pohybom v smere úderu a potom nahor. Pohyb zápästia pravej ruky sa napokon končí vo výške ľavého ramena a plocha rakety zvislo. Hmotnosť tela sme preniesli celkom na ľavú nohu, pravá sa opiera špičkou o zem, čím vyrovnáva stabilitu.

 

Bekhend

 

Bekhend je úderom prirodzenejším ako forhend. Zo základného postavenia vytáčame ramená a trup doľava, pričom zaujmeme viac ako bočné postavenie. Kolená mierne pokrčíme. Zároveň sa otáčame na špičke chodidla ľavej nohy, potom ňou ukročíme a prenesieme hmotnosť tela. Náprah vedieme vo výške pása ruka s raketou je mierne pokrčená v lakti. Lakeť sa nachádza pri tele, alebo ešte viac za telom. Ľavá ruka podopiera raketu v krčku, pravou zmeníme držanie na bekhendové. Paža s raketou smeruje miernym oblúkom pod loptu a plynule sa napína. Pohyb vychádza z predlaktia. Hmotnosť tela sa prenáša na pravú nohu. Tesne pred zásahom spevníme zápästie a stisk rakety. To umožní zvýšiť presnosť a rýchlosť úderu. Loptu zasiahneme ešte ďalej pred osou tela ako pri forhende. Os ramien ukazuje v smere letu lopty a ruka je napnutá, akoby v sadrovom obväze. Hlava rakety sa nachádza nad zápästím. Pri pretiahnutí úderu je hmotnosť celkom na pravej nohe, kým ľavá sa špičkou dotýka dvorca. V záujme dobrej stability sme v miernom stoji rozkročnom. Vystretá paža s raketou sprevádza loptu v smere letu a zápästie končí svoju dráhu vo výške pravého ramena. Plocha rakety je zvislo. Ľavá ruka zľahka vyrovnáva stabilitu, nesmie však urobiť nijaký prudký pohyb, lebo by narušila plynulý priebeh úderu.

 

Forhendový volej

 

Náprah (podobné ako pri bekhende) robíme bočným vytočením ramien, nie rukou. Ruka je pritom v krčku pokrčená. Ľavá ruka podopierajúca raketu v krčku opúšťa raketu skôr ako pri bekhende (asi v polovici dráhy). Veľký náprah by zbrzdil pohyb tela a mohol by nás vyviesť zo správneho smeru i narušiť timing. Zväčša ho však z časových dôvodov ani nestačíme urobiť. Plochu výpletu smerujeme proti prilietajúcej lopte. Veľmi dôležité je uvedomiť si, že pohybom paže vychádzajúcim z rotácie ramien využívame energiu, ktorú do lopty dal super. Dôležitý je aj zásah stredom výpletu - odchýlky od stredu často zapríčiňujú chyby. Na forhendový volej naskakujeme ľavou nohou nie šikmo vpred, ale najkratšou cestou dopredu proti lopte. Loptu sa usilujeme zahrať zväčša do hĺbky súperovho poľa. Oporou forhendového voleja by mali byť prsné svaly, ktoré aj pri silnom náraze lopty veľmi dobre dokážu fixovať v správnej polohe pažu. Tak sa využije energia lopty prilietajúcej od súpera a ak treba, krátkym pohybom sa pridá lopte aj razancia.

 

Bekhendový volej

 

Ruka je od začiatku pohybu trochu viac napnutá ako pri forhende. Ľavá ruka vedie raketu v krčku až do konca náprahu (ako pri forhende vytočením ramien). V momente úderu je ruka v lakti napnutá. Pohyb nevychádza z lakťa ale, z ramena. Proti lopte naskočíme pravou nohou opäť dopredu, nie nabok. Ak zahráme bekhendový volej ďalej pred telom, môžeme stáť v otvorenom alebo polootvorenom postavení. Ruka však musí byť napnutá, pretože len vtedy je zafixovaná (opretá o rameno a nápor energie lopty môžeme udržať v želanom smere. Ak by bola ruka v lakti pokrčená, bez opory v ramene by sme stratili kontrolu nad rýchlosťou a umiestnením lopty. Ak loptu zasahujeme bokom od tela, musíme byť precízne obrátení bokom - až natoľko, že plece smeruje k sieti a súperovi čiastočne ukazujeme chrbát. V pleci má paža pri pohybe do lopty oporu. Úder napokon ťahá trup, nikdy len samotná ruka. Dotiahnutie úderu je pri volejoch kratšie ako pri úderoch zo základnej čiary. Nekončíme oblúkom, ale iba v smere letu lopty aby sme sa nevychýlili z jej dráhy. Raketa smeruje aj po údere plochou proti sieti.

 

Podanie

 

Je to úplne prvý úder vo výmene. Postavíme sa asi 5 cm za základnú čiaru bokom blízko stredu a zaujmeme mierny stoj rozkročný. Hmotnosť je rozložená na oboch chodidlách. Špička ľavej nohy smeruje približne k pravému stĺpiku siete, pravá noha je približne rovnobežná so základnou čiarou. Trup je vzpriamený, postoj uvoľnený. Lakeť pravej ruky je mierne pokrčený. Raketu držíme pred telom jednotným držaním (smerom k bekhendovému).

 

V ľavej ruke, obrátenej dlaňou hore, držíme v troch alebo štyroch prstoch loptičku a podopierame ňou krček rakety, prípadne sa dotýkame výpletu. Skontrolujeme postavenie súpera a určíme si miesto umiestnenia podania. V druhej fáze sa ruka s raketou vystrie a začne voľný protismerný (kyvadlový) pohyb s ľavou. Pravú ruku vedieme spodným oblúkom aktívnym pohybom pravého ramena do upaženia, pričom trup sa vytáča vpravo. Ľavá ruka ide do vzpaženia, obe sú voľne vystreté. Po tomto „zamierení" nasleduje slučková fáza. Ľavá ruka vypúšťa loptu tesne nad úrovňou hlavy kolmo do výšky asi 30 cm nad horný okraj rakety vo vzpažení. Presný nadhod býva často kľúčom k dobrému podaniu. Hmotnosť tela sa spočiatku presúva na pravú nohu a pri nadhodení na ľavú, stojacu vpredu. Po dosiahnutí horného oblúka náprahu opisuje hlava rakety za chrbtom slučku až po najhlbšie zapustenie. Trup sa vytáča vpravo a zároveň sa prehýba ako luk. Nohy sa ohýbajú v kolenách.

 

Pohyb rakety je plynulý a v momente hrudného záklonu sa švihový pohyb paže s raketou zrýchľuje. Os rakety zviera s predlaktím pravý uhol, takže hlava rakety ukazuje kolmo k zemi. Ľavá ruka, ktorá doviedla pohyb v smere nadhodenej lopty až do vzpaženia, klesá a pokrčená v lakti končí pred telom. Ruka prudko švihne zo slučky nahor. Kolená sa vyrovnávajú. Pravé plece sa spolu s trupom vytáča dopredu a predbieha ľavé.

 

Raketa naberá prudké zrýchlenie a vystiera sa do úderového švihu, ktorý vzhľadom na veľkosť polomeru otáčania vystretej paže zväčšuje obvodovú rýchlosť nad pravé plece. Bod zásahu lopty pri priamom podaní býva asi 50 cm pred špičkou ľavej nohy. Prechod z pokrčených nôh do výponu je zrazu taký mohutný, že nás doslova vytiahne za loptou. Vypíname sa na špičky nôh, prípadne ľahko nadskočíme, aby sme v momente zásahu lopty maximálne využili výšku vlastnej postavy a tak zväčšili uhol letu lopty. Ideálny bod zásahu je v kulminačnom bode alebo - pri priamom, „delovom" podaní - dokonca ešte pred. V kontakte s loptou je plocha rakety kolmo na smer úderu. Na zrýchlenie dynamiky podania veľmi vplýva práca nôh Vo fáze dokončievania úderu dochádza k rychlému švihu predlaktia s raketou smerom k lopte, vystupňovanému spevnením zápästia a sklopením ruky v zápästí v smere úderu. Ruka sprevádza loptu v smere jej letu, pokračuje v pohybe nadol a uvoľnene končí vedľa ľavého kolena. Trup sa dostáva do predklonu.

 

Return

 

O tomto údere sa dá málo povedať. Je to hneď druhý úder vo výmene.

Hmotnosť tela spočíva na predných častiach chodidiel a päty nie sú v kontakte so zemou. Kolená zohneme viac ako pri iných úderoch. Ak súper už zameriava loptičku, z mierneho ohnutia sa odrazíme oboma nohami. Loptičku hráme forhendom alebo bekhendom

 

Smeč

 

Smeč je úder veľmi podobný podaniu. Základný rozdiel v tom, že ním reagujeme na úder súpera. Je to najútočnejší úder, ukončujeme ním akciu. Ak hráme z miesta, pravou nohou ukročíme vzad a prenesieme na ňu hmotnosť. Zaujmeme bočné postavenie: pravé rameno vytočíme dozadu, nohy mierne pokrčíme v kolenách a ukazovák ľavej ruky zamierime na prilietajúcu loptu. Raketu držíme ako pri priamom podaní. Nerobíme náprah spodným oblúkom, ale raketu dvíhame ponad pravé plece až do zapustenia. Špička rakety smeruje k zemi. Pravé rameno sa výrazné znižuje. Ľahkým pohybom po špičkách chodidiel hľadáme ideálne postavenie, aby sme loptu zasiahli máličko vpravo pred telom (menej ako podaní) a zároveň čo najvyššie, aby bol úder prudký a umiestnený. Na rozdiel od podania, kde používame švih zo slučky chrbtom, pri smeči využívame viac kmit. Kmit umožňuje hráčovi smečovať s väčším dôrazom, rýchlejšie a podľa okamžitého rozhodnutia, švih pri podaní mu zasa poskytuje väčšiu istou a dlhšiu možnosť výberu definitívneho smeru loptičky.

 

Smeč nemusí byť taký presný ako podanie, môže mať väčší rozptyl. Ľavé rameno sa spúšťa dolu za súčasného švihového pohybu pravého ramena. Pravé rameno s raketou pokračuje smerom hore proti lopte zo slučky. Ak nie je dostatok času, slučku môžeme skrátiť.) Prechodom pravej nohy vpred využívame hmotnosť tela. Ľavá ruka sa sťahuje k bruchu. Vysoké a dlhé lopty smečujeme z výskoku. Smeč z výskoku patrí medzi najúspešnejšie údery vrcholových hráčov (zahrá sa ním až 85% víťazných úderov). Drobnými prekríženými krokmi (ľavá noha prekračuje dozadu cez pravú) bežíme späť. Nasleduje tzv. nožnicový výskok: odrazíme sa z pravej nohy, oboma nohami strihneme vo vzduchu a dopadneme na ľavú nohu. Dôležité je načasovanie výskoku, aby sme mohli loptu zasiahnuť trochu za hlavou a v najvyššom možnom bode. Telo je pritom napnuté, pravá noha sa dostáva vpred a zápästie silno zaklapáme v smere úderu.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Re super

(Admin Marek, 12. 11. 2010 16:55)

Pokecať niekedy môžme, ale nie som odborník ja mám tenis len ako hoby aj tento článok je od niekal stiahnutý ale dobrý popis je na tejto stránke http://zmtenis.blog.cz

super

(peťo, 11. 11. 2010 23:23)

...výborná teoria úderov...Ďakujem, rád by som trochu pokecal o tenise niekedy...